Labyrinty a raje vysokého školstva

Autor: Vladimír Seman | 8.3.2016 o 23:45 | (upravené 9.3.2016 o 0:55) Karma článku: 3,54 | Prečítané:  492x

Ak bola univerzita najskôr chrám múdrosti a v priebehu 20. storočia výťahom k úspechu, v súčasnosti je hlavne poistkou pred vyhodením zo zamestnania.

Príbeh bujnenia vysokých škôl siaha do čias Mečiara. Po územnosprávnom rozdelení na kraje a okresy bolo jeho myšlienkou v každom významnejšom regióne postaviť aspoň jednu vysokú školu. Snažil sa tak dať regiónom, čo najväčšiu voľnosť. Výsledkom mali byť samostatné oblasti, z ktorých by obyvatelia nemuseli odchádzať ani počas vysokoškolského štúdia. Napriek všetkým výhradám voči jeho vláde treba uznať, že v tejto myšlienke bolo niečo osvietenecké.

Ďalším a teraz už trošku diskutabilným krokom bolo rozšírenie externej formy štúdia začiatkom minulého desaťročia.  Diskutabilným netvrdím to, že externé štúdium je nevyhnutne menej kvalitné ako interné – ide skôr o definitívne posunutie vnímania vysokoškolského vzdelania. Ak bola univerzita najskôr chrám múdrosti a v priebehu 20. storočia výťahom k úspechu, v tomto období je to často už len poistka pred vyhodením zo zamestnania. Dôkazom sú hordy absolventov a študentov, ktorí hľadajú uplatnenie v administratíve (pozn. toto odvetvie je pre absolventov dlhodobo najžiadanejšie. Pochopiteľne, nie je to preto, že by všetci, dokonca si dovolím tvrdiť, že ani väčšina z týchto ľudí netúži po práci v úrade natoľko, že sa neváha prihlásiť na vysokú školu a päť rokov platiť. Dôvod je prostý – ak príde vyhadzovanie, s vysokou školou mám vyššiu šancu ostať. A to pre mnohých stačí na to, aby hoci aj v neskoršom veku opäť začali drať školské lavice.

Jedným z problémov je pri zvýšenom počte katedier zároveň zvýšený dopyt po profesoroch. V minulosti sa titul profesor na univerzitách udeľoval iba výnimočným bádateľom, ktorí nielen že obetovali svoj život vede, ale dokázali si na základe svojich zistení vybudovať aj zástup nasledovníkov, aby mal po ich smrti kto pokračovať. Systém nášho vysokého školstva robí v súčasnosti z profesorov hlavne garantov štúdia. Aby katedrám zostala akreditácia, legislatíva je nastavená tak, že každá katedra musí mať aspoň jedného takto titulovaného. A ak nie riadneho, tak aspoň mimoriadneho.

Napriek týmto problémom si treba uvedomiť, že vďaka rozširovaniu dostupnosti vysokoškolského vzdelania sa počet ľudí s titulom zvýšil medzi rokmi 1995 a 2010 z 6 na 13 percent. V súčasnosti sa dokonca hovorí o 16 percentách, čo je zvažujúc nedávnu minulosť veľmi pozitívne číslo. Školstvo je beh na dlhé trate a Slovensko je na jeho začiatku. A netreba sa pri ňom veľmi často obzerať. Treba však vytrvať. Ak ho zanedbáme, môže to mať hrozivé následky. Prvý signál môžeme vidieť už vo výsledku nedávnych volieb. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?